Prečo práve Aranyszarvas?

Mnohí sa ma pýtajú, ako vyberám miesta na pobyty v ústraní.

Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď.

Samozrejme, dôležité sú praktické hľadiská. Aby tam bolo dostatok priestoru. Aby tam bol vhodný priestor na cvičenie. Aby boli dobré možnosti ubytovania.

Ale to samo osebe ešte nerobí z daného miesta vhodné miesto na pobyt v ústraní. Pre mňa je vždy dôležitá ešte jedna otázka.

Čo toto miesto vyžaruje?

Čo človek cíti, keď ráno vyjde z domu? Čo sa v ňom odohráva, keď si večer v tichu sadne na lavičku? Pomáha mu toto prostredie obrátiť pozornosť dovnútra? Alebo skôr priťahuje jeho pozornosť smerom von?

Keď som prvýkrát navštívil Aranyszarvas Pihenőház, nešiel som si najprv pozrieť izby. Ani som nezisťoval, koľko je tam miest. Jednoducho som sa vybral smerom k lesu.

Sadol som si. Počúval som. A všimol som si, že necítim žiadne nutkanie niečo robiť.

Nechcel som fotografovať. Nechcel som telefonovať. Nechcel som sa ponáhľať na ďalšie miesto. Bolo dobré jednoducho tam byť.

Možno práve v tej chvíli sa vo mne rozhodlo, že toto je miesto, ktoré som hľadal.

Ani názov Aranyszarvas sa ma nedotkol náhodou. V maďarských povestiach

Nenesie nás na rukách. Neukazuje nám kratšiu cestu. Iba volá. A ten, kto ho nasleduje, sa napokon dozvie niečo aj o sebe samom.

Neviem, na čo presne mysleli tí, ktorí tento penzión vysnívali. Keď som si však neskôr prečítal, ako ho sami predstavujú, mal som pocit, akoby hovorili o tom istom, čo som tam zažil aj ja.

Oni o tom píšu takto:

„Zlatý jeleň symbolizuje silu prírody, slobodu a hojnosť. Podľa legendy jeho zjavenie prináša šťastie a v jeho stopách krajina rozkvitá.“

Samozrejme, nejdeme tam preto, aby sme hľadali legendy. Ale preto, že existujú miesta, kde je jednoduchšie začuť vlastné vnútorné ticho. Pre mňa je Aranyszarvas takýmto miestom.