Keď nás osloví miesto

Počas uplynulých rokov sme naše pobyty v ústraní organizovali na mnohých krásnych miestach.

Každé z nich malo svoju osobitú atmosféru. Každé nám dalo niečo, čo sme si odniesli so sebou domov.

Napriek tomu vo mne zostávala jedna tichá túžba.

Raz by som chcel nájsť miesto, ktoré by úplne prirodzene podporovalo všetko to, kvôli čomu sa stretávame.

Miesto, kde netreba vytvárať ticho. Stačí len prísť.

Keď som prvýkrát navštívil Penzión Aranyszarvas, dlhú chvíľu som na nič nemyslel.

Len som vnímal.

Les. Spev vtákov. Svetlo prenikajúce pomedzi stromy. Ten zvláštny pokoj, ktorý človeka pomaly obklopí.

A zrazu sa vo mne zrodilo celkom jednoduché uvedomenie.

Práve tu by som chcel usporiadať naše ďalšie pobyty v ústraní.

Nie preto, že by to bolo najkrajšie miesto, aké som kedy navštívil.

Ale preto, že

Málokedy sa vonkajšie a vnútorné ticho stretávajú tak prirodzene ako práve tu.

Človek má niekedy pocit, že niektoré miesta majú svoju vlastnú dušu. Nedokážeme presne vysvetliť prečo. Jednoducho to cítime.

Myslím si, že Aranyszarvas je práve takým miestom. Možno aj preto ma jeho názov tak silno oslovil.

V maďarskej tradícii bol zlatý jeleň vždy niečím viac než len nádherným zvieraťom.

Možno je to len krásna legenda. Možno.

Sú však legendy, ktoré s nami zostávajú celé stáročia, pretože v sebe uchovávajú hlbokú pravdu.

Keď som bol na tomto mieste, mal som pocit, že táto legenda tu žije dodnes. Nie v príbehoch. Ale v tichu. Medzi stromami. V rannej hmle.

A možno aj v srdciach tých, ktorí sem prichádzajú s otvoreným srdcom.

Preto som si vybral toto miesto.

Pretože verím, že úspech pobytu v ústraní neurčuje len to, čo spolu cvičíme. Dôležitý je aj priestor, ktorý nás obklopuje.

Či je tu ticho, ktoré nás podrží. Príroda, ktorá nám pomôže pustiť to, čo už nepotrebujeme. Pokoj, v ktorom konečne nemusíme nič urýchľovať.